"Slovensko si medziročne polepšilo, nakoľko produkcia potravinového
odpadu poklesla oproti roku 2020 o mínus sedem kíl na osobu. Stalo sa
tak najmä vďaka poklesu tvorby potravinového odpadu v prvovýrobe, a to o
mínus deväť kilogramov na obyvateľa," uviedla Sadovská. Doplnila,
že v prípade reštaurácií a stravovacích zariadení či domácností prišlo k
miernemu nárastu, v oboch prípadoch o jedno kilo na obyvateľa.
Na Slovensku aj v ostatných krajinách Európskej únie vzniká potravinový
odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo,
ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla,
ale aj o nerozbalené potraviny, tvrdí analytička.
"Slovenské domácnosti sa síce triedeniu kuchynského bioodpadu
nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno, a tak časť bioodpadu z kuchyne
končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny
odpad. Zároveň vytriedený kuchynský biologický odpad často obsahuje
zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov," zhrnul generálny riaditeľ
Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) SR a jeden z autorov Bielej knihy
odpadového hospodárstva v SR Ján Chovanec.
Poukázal na to, že niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom
zariadení na spracovanie. Ich bioodpad je tak často prepravovaný aj
stovky kilometrov. "To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie," podotkol Chovanec.
Podľa odborníkov zo ZOP SR je súčasné nastavenie zberu bioodpadu z
domácností príliš regulované a nastavené plošne pre všetky samosprávy
bez ohľadu na ich individuálne potreby a špecifiká. Ide predovšetkým o
frekvenciu vývozu, ktorá sa odvíja od obdobia roka a typu používanej
nádoby. Odborníci to považujú za zbytočnú prekážku, ktorá môže brániť
efektívnejšiemu triedenému zberu bioodpadu. Celý systém je podľa nich
potrebné deregulovať a prispôsobovať regionálnym podmienkam.
Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve samospráv. "Rozhodovanie
o najlepšom systéme zberu kuchynského odpadu by preto malo ostať
výhradne na samosprávach, zberových spoločnostiach a koncových
zariadeniach na spracovanie odpadu," skonštatoval Chovanec.
Povinnosť triediť bioodpad má väčšina samospráv na Slovensku od 1. júla
2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a
Prešov. Cieľom je minimalizovať, respektíve odstrániť kuchynský bioodpad
zo zmesového komunálneho odpadu, pripomenula Sadovská.